Zvonička
(GPS: 48˚25´36.52;18˚38´47.08)
Objekt zvonice bol postavený v roku 1874 ako súčasť pútnického miesta Kohútovo. Do kaplnky Panny Márie v Kohútove, postavenej v roku 1869 z darov veriacich, chceli členovia Mariánskeho spolku umiestniť dva zvony. Upustili však od toho, nakoľko lokalizácia kaplnky a jej vzdialenosť od mesta by neumožnili, aby ich zvuk doliehal až do mesta. Preto bola potom postavená zvonica nie v areáli Kohútova, ale na kopci, protiľahlom ku Kalvárii. Vo zvonici sa nachádzali dva zvony z dielne Jozefa Pozdecha, ktoré boli počas I. sv. vojny rekvírované. Nahradili ich zvony z dielne R. Manoušek a spol. Brno – Husovice. Jozef Pozdech bol zvonolejárom, výrobcom kováčskych mechov a poľných vyhní, vynálezcom nového zostavenia zvonov a zvonovej stolice z kovaného železa. Za svoje inovačné úsilie vo zvonolejárstve a osádzaní zvonov získal na mnohých umeleckých a priemyselno-hospodárskych výstavách nejedno ocenenie nielen v mestách Uhorska, ale aj vo Viedni, v Paríži a Moskve. Najcennejšie získal na Svetovej výstave v roku 1873 vo Viedni – záslužný zlatý kríž s korunou a medailu za pokrok. Zvonolejárska továreň R. Manoušek a spol. bola založená v r. 1908. Jej zakladateľ Rudolf Manoušek štúdiom literatúry a praktickým overovaním určitých zákonitostí dospel k základnej konštrukcii zvonového rebra. V r. 1926 zostavil unikátnu zvonkohru pre Krajinskú výstavu v Pelhřimove. Jej 14 zvonov hralo nielen ľudové piesne, ale aj československú hymnu. Objavil jednoduchší spôsob elektrického zvoniaceho zariadenia, ktorý dal v r. 1932 patentovať. Systém inštaloval na vtedy najväčšej zvonkohre, ktorá pozostávala z 10 zvonov o celkovej váhe 10 t. Odlial ju pre Olomouc – Hejčín.
Okolo Zvonice sa neskôr vybudoval rekreačný areál Zvonička. Iniciátorom postavenia budovy a sprístupnenia Zvoničky ako rekreačného miesta na posedenie a oddych bol novobanský správca farnosti – pán kanonik Ignác Tonhäuser. V tomto smere sa veľmi angažovali aj novobanskí drobnochovatelia (Slovenský zväz drobnochovateľov), najmä páni Jozef Benč a Pavol Gettler. V minulosti sa tu konávali rôzne kultúrne podujatia, napr. Majálesy.
Červená skala
(GPS: 48˚25´20.21˝;18˚38´59.59˝)
Za svoj názov vďačí červenkastej farbe horniny – ryolitu, ktorým je bralo budované. Ryolit, v minulosti nesprávne označovaný ako “novobanský trachyt”, patrí medzi sopečné horniny a svojim zložením zodpovedá granitu (žule). Keďže ryolitová láva býva veľmi viskózna, prírodné útvary zložené z ryolitu bývajú často morfologicky výrazné – vyčnievajú nad okolitým terénom. Vek ryolitov sa datuje na cca 12 miliónov rokov, do geologického obdobia nazývaného vrchný sarmat.
V novobanskej oblasti budujú ryolity hlavne výrazný masív Hája (Himmelreichu), ako aj množstvo menších prevažne žilných telies v širšom okolí: v masíve Chlmu, Ťatiara a Agraša medzi Rudnom nad Hronom a Pukancom. Ryolity v okolí Červenej skaly bývajú často silne hydrotermálne premenené, najmä v blízkom okolí rudných žíl, čo sa prejavuje najmä sfarbením do svetlejších odtieňov – bielej, žltej, okrovej až zelenej farby, ako aj zmenou konzistencie na mäkkú až plastickú a vyššou náchylnosťou k zvetrávaniu.
Červená skala poskytuje zaujímavý výhľad na časť mesta a na východné svahy Pohronského Inovca, do údolia rieky Hron a hrebeň Štiavnických vrchov s dominujúcimi vrchmi Ťatiar (734 m n. m.) a Priesil (747 m n. m.). Poskytuje tiež výhľad na oblasť Putikovho vrchu, najmladšej sopky v strednej Európe s troskovým sopečným kužeľom a plošinou tvorenou bazaltovým lávovým prúdom (nad kameňolomom).
Poskytuje horolezecké výstupové cesty s obťažnosťou 7+ – 10-, ktoré sú zaistené skobami, kruhmi a nitmi. Mapka ciest sa nachádza na www.james.sk.
V hojnom počte sa tu vyskytuje skalnica výhonkatá či jagavka konáristá a zimozeleň menší. Na skalách môžeme za slnečného dňa pozorovať jaštericu obyčajnú. Z vtákov môžeme počuť spev sýkoriek, brhlíkov, glezgov a peníc.
Červená a Havrania skala patria k najkrajším vyhliadkam do údolia Hrona až po Slovenskú bránu, na Štiavnické vrchy s hrebeňom Veľkého Žiaru a Priesilu a na stráne Pohronského Inovca.
(Red Rock)
(GPS: 48˚25´20.21˝;18˚38´59.59˝)
Owes its name to the reddish colour of rhyolite, from which the rock is built. Rhyolite, in the past wrongly called “the trachyte of Nová Baňa”, is an igneous rock which, by its composition, is equal to granite. Because rhyolitic lava is usually very viscous, natural formations made of rhyolite are often morphologically dominant and they stand out from the surrounding terrain. The age of rhyolites is estimated at 12 million years, to the geological era of Late Sarmatian.
In the region of Nová Baňa the rhyolites build mainly the distinctive massif of Háj (Himmelreich), as well as a number of smaller dykes and veins in the wider surroundings: in the massif of Chlm, Ťatiar and Agraš, between Rudnom nad Hronom and Pukanec. The rhyolites around Red Rock are often intensively hydrothermally altered, mainly close to the ore veins, which shows in the lighter colour shades – white, yellow, ochre to green colours, and also in a change in consistence into soft to plastic, and in higher susceptibility to weathering.
The Red Rock offers an interesting view of a part of town and on the eastern slopes of Pohronský Inovec, into the valley of river Hron, and of the ridge of Štiavnické hills, with the domineering hills of Ťatiar (734 m.a.s.l.) and Priesil (747 m.a.s.l.). It also offers a view over the area of Putikov hill, the youngest volcano in Central Europe, with the volcanic cinder cone and a plateau made of basanite lava flow (over the quarry).
It offers itself for some demanding climbing routes, with the difficulty level of 7+ – 10-, which are secured with pitons, rings, and rivets. A map of the routes can be found at www.james.sk.
In abundance here are plants such as Hen-and-chicks, Spider plant, or Lesser periwinkle. On the rocks, on a sunny day, we can observe a common lizard. From birds, we can hear the singing of tomtits, nuthatches, hawfinches and warblers.
Red Rock and Raven Rock give some of the nicest views into the valley of Hron, as far as the Gate of Slovakia, over the Štiavnické hills with the ridge of Veľký Žiar and Priesil, and on the slopes of Pohronský Inovec.
Havrania skala
(GPS: 48˚25´18.85;18˚39´6.18˝)
Morfologicky výrazné ryolitové bralo, na historických mapách označované ako Rabenstein. Novobanské ryolity sú priestorovo a časovo úzko spojené so vznikom a výskytom novobanských rudných žíl. Dá sa povedať, že ryolitový vulkanizmus bol priamou príčinou vzniku rúd drahých kovov, a teda aj existencie banského mesta ako takého.
V okolí Havranej skaly, najmä v horninách andezitového zloženia, bol vyvinutý mohutný súbor paralelných žíl – žilník Reissenschuch, intenzívne ťažený najmä v stredoveku. Žily obsahovali veľmi kvalitnú, tzv. výberovú zlatú a striebornú rudu. O dávnej ťažbe svedčí mnoho povrchových jám – píng a otvorených šachtíc v okolí skaly ako aj štôlní pod skalou, v údolí zvanom Finerňa. V blízkosti Havranej skaly smerom na Zvoničku sa nachádza otvorené ústie šachty Klingsbittner, ľudovo nazývanej Kamenná šachta.
Z vrcholu skaly je panoramatický výhľad na masív Chlmu (726 m n. m.) medzi Rudnom nad Hronom a Brehmi, v prostredí ktorého sa nachádzajú rudné žily rudnianskeho ložiska, intenzívne ťaženého v rovnakom stredovekom období ako žilník Reissenschuch.
Ďalej možno obdivovať meandre rieky Hron v okolí Brehov a Tekovskej Breznice a panorámu Štiavnických vrchov. Poskytuje výhľad na hrebeň Drastvice (834 m n. m.) a Veľkého Žiaru (856 m n. m.) a na V a JV na západnú časť Štiavnických vrchov až po Slovenskú bránu. Po pravej strane lemujú údolie Hrona východné stráne Pohronského Inovca.
Nad údolím rieky Hron sa nachádzajú dubovo-hrabové háje typu Querceto – Carpinetum. Z drevín tu rastú okrem hrabu obyčajného dva druhy dubov, dub letný a dub zimný. Zriedkavo sa tu vyskytujú dub cérový a dub plstnatý.
Ďalej trasa pokračuje miernym klesaním, kde sa pripája na lesnú cestu, ktorou sa kedysi zvážali mlynské kamene. Miernym stúpaním nás zavedie na Háj, kde si môžeme prezrieť kameňolom, ktorý vytvára nádherný skalný amfiteáter.
(Raven Rock)
(GPS: 48˚25´18.85;18˚39´6.18˝)
Morphologically prominent rhyolitic rock, on the historical maps marked as Rabenstein. The rhyolites of Nová Baňa are, time-wise and area-wise, closely related to the occurrence of ore veins. It can be said that rhyolitic volcanism was the direct cause for occurrence of ores of precious metals (gold and silver), and thus also for the existence of a mining town as such.
In the vicinity of Raven Rock, mainly in the andesitic rocks, a massive system of parallel veins was created – the stockwork Reissenschuch, intensively mined mainly in middle ages. The veins contained high-grade, so-called ‘select’ gold and silver ores. The many shallow surface pits – pings and open shafts around the site, as well as the galleries under the rock, in the valley called Finerňa, are witness to ancient mining. Close to Raven Rock, in the direction of Zvonička, is the open entrance to the Klingsbittner shaft, commonly called Stone shaft.
From the top of the rock there is a panoramic view over the massif of Chlm (726 m.a.s.l.) between Rudno nad Hronom and Brehy, in which is situated the Rudno ore deposit, intensively mined in the same medieval period as was the Reissenschuch stockwork.
Further we can admire the meanders of river Hron around Brehy and Tekovská Breznica, and the panorama of Štiavnické hills. It offers views of the ridge of Drastvica (834 m.a.s.l.) and Veľký Žiar (856 m.a.s.l.) and to the E and SE over the western part of Štiavnické hills as far as the Gate of Slovakia. On the right, the valley of Hron is bordered by the eastern slopes of Pohronský Inovec.
Over the valley of river Hron, there are oak and hornbeam groves of the Querceto – Carpinetum type. Apart from common hornbeam, also two kinds of oak – the English oak and the Cornish oak, grow here. Scarcely, also the Turkey oak and the Downy oak can be found here.
The route then continues via a small descend, and joins a forest road which was earlier used for bringing millstones to town. With a mild rise, it will lead us to Háj, where we can look around the quarry creating a beautiful stone amphitheatre.
Háj
(GPS: 48˚26´01.01;18˚39´26.15˝)
Patrí medzi najkrajšie vyhliadkové lokality na trase náučného chodníka s najvyšším bodom 625 m n. m.
Vrchol Hája (712 m n. m.) je budovaný relatívne čerstvými ryolitmi, ktoré neboli postihnuté intenzívnymi hydrotermálnymi premenami. Vlastnosti takéhoto ryolitu, najmä jeho tvrdosť, pevnosť a odolnosť voči obrusovaniu, ho predurčili ako veľmi kvalitnú surovinu na výrobu mlynských kameňov. Táto má v Novej Bani tradíciu rovnako dávnu ako samotné drahokovové baníctvo. Vlastnosti ryolitu na tento účel zlepšovali tiež mnohé jaspisové žilky centimetrových hrúbok.
Ryolit sa tu ťažil vo viacerých kameňolomoch a priamo na mieste ťažby sa aj nahrubo opracovával. Stopy po výrobe tu možno vidieť dodnes. Takéto polotovary sa zvážali do mesta, kde sa v kamenárskych dielňach dotvárali do konečnej podoby. Okolo r. 1850 vznikla Prvá novobanská spoločnosť na výrobu mlynských kameňov. Po jej rozpade pracovala od r. 1893 Novobanská továreň na mlynské kamene, ktorá dodávala kameň na stavbu ciest, mostov, železníc a na náhrobky (bývalá budova pri centre voľného času). Po 1. sv. vojne sa mlynské kamene prestali vyrábať. Okrem výroby mlynských kameňov bol a dodnes je ryolit hojne využívaný aj ako stavebný kameň, najmä pri budovaní dopravných stavieb (oporné a stabilizačné múry ciest, mostné piliere a pod.).
Ostrý hrebeň Hája smerom od kameňolomov k Havranej a Červenej skale ponúka množstvo morfologicky zaujímavých skalných útvarov – rozsiahlych prirodzených ryolitových odkryvov a suťových rozsypov – kamenných morí, viditeľných aj z doliny Hrona.
Z okraja masívu sa otvára pohľad na časť mesta, na Novobanskú kotlinu a zo západnej časti na hrebeň Pohronského Inovca s výraznými vrcholmi Viničný vrch a Sedlová skala.
Masív Hája je porastený dubovým a bukovým porastom, miestami borovicami a agátom.
Z ríše zvierat je zaujímavý výskyt rysa. Z chránených živočíchov tu nájdeme salamandru škvrnitú, užovku stromovú, jaštericu múrovú a v starších porastoch môžeme medzi chrobákmi nájsť roháča. V lesnom poraste žije veľa druhov bežného vtáctva. Zaujímavé sú chránené rastliny klokoč perovitý či vtáčia prilba biela.
Haj
(GPS: 48˚26´01.01;18˚39´26.15˝)
Is one of the nicest lookout locations on the route of the educational path, with the highest point of 625 m.a.s.l.
The peak of Háj (712 m.a.s.l.) is built from relatively fresh rhyolites, which have not been subject to intensive hydrothermal alterations. The properties of such rhyolite, mainly its hardness, firmness, and resistance to abrasion, made it ideal as quality raw material for making millstones. This has a tradition in Nová Baňa, as long as the precious metal mining. The properties of rhyolite for this purpose were also improved by the many jasper veins of centimetre thicknesses.
Rhyolite was exploited here in several quarries and was roughly processed in situ. Traces of production can be seen till today. Such semi-products were carried into the town, where they were given their final shape in the stone-cutting workshops. Around 1850 the First Mining Co. of Nová Baňa was created for the production of millstones. After its end, from 1893 the production was continued by Novobanská millstone factory, which supplied stone for building of roads, bridges, railways, and tombstones (the former building by the free-time activity centre). After WWI, the production of millstones was discontinued. Apart from millstone production, rhyolite was, and still is, used widely as building material, mainly in connection with building roads (supporting and stabilizing road walls, pillars of bridges etc.).
The sharp ridge of Háj, in the direction from the quarries to the Raven Rock and Red Rock, offers a number of morphologically interesting rock formations – widespread natural rhyolitic outcrops and debris – stone seas, visible even from the valley of Hron.
From the edge of the massif, a view opens over a part of the town and the Nová Baňa valley, and from the west on the ridge of Pohronský Inovec, with the distinctive peaks of Viničný hill and Saddle rock.
The massif of Háj is overgrown with oak and beech trees, and in places with pine and acacia.
From the animal kingdom, the occurrence of lynx is of interest. We can find here some protected fauna, such as the Fire salamander , the Grass snake, the Wall lizard, and in the older growth the stag beetle. A lot of common birds live in the forest. Interesting are the protected plants of European bladdernut or White helleborine.
Kohútovo
(GPS: 48˚25´54.19;18˚38´52.16˝)
Pútnické miesto začalo písať svoju históriu v roku 1863, kedy za veľkého nedostatku vody ovca vyhrabala prameň pitnej vody. Neskôr Novobančania u nej zistili aj liečivé účinky, začalo sa hovoriť o zjaveniach a postupne sem začali prichádzať náboženské sprievody – púte, aby vzdali hold nepoškvrnenej Panne Márii. V meste vznikla „Mariánska spoločnosť“, ktorá si dala za cieľ starať sa o toto miesto a skrášľovať ho. Zásluhou mešťana Georga Nemčoka bola postavená socha blahoslavenej Panny Márie, ktorá bola vysvätená 3. septembra 1865 miestnym farárom Alexejom Peťkom. Toto miesto vyhlásil banskobystrický biskup Štefan Moyzes v júni 1866 za milostivé. Z milodarov pútnikov bola už v r. 1869 postavená neogotická kaplnka. Základný kameň kaplnky bol požehnaný 17. mája 1869. Hotová kaplnka bola vysvätená 12. septembra 1869. Obkolesená je malou botanickou záhradou.
V mieste sa nachádza vzácny a ojedinelý exemplár s výškou 34 m – Sekvojovec mamutí.
Tradične sa tu konajú púte v máji a k mariánskemu sviatku v septembri.
Pri príležitosti 150. výročia vzniku pútnického miesta bolo opätovne sfunkčnené, skrášlené a doplnené o ružencový chodník a reliéf a dvojkríž sv. Cyrila a Metoda.
Kohútovo
(GPS: 48˚25´54.19;18˚38´52.16˝)
This pilgrim place started to write its history in 1863 when, at a time of great drought, a sheep dug up a water spring with its hoof. Later the people of Nová Baňa discovered also its healing powers, a talk of apparitions started and religious processions – pilgrimages followed, coming here to pay homage to the immaculate Virgin Mary. A ‘Marian society’ was started in the town, whose aim was to look after this place and make it nicer. Thanks to townsman Georg Nemčok, a statue of the hallowed Virgin Mary was built, which was consecrated on 3 September 1865 by the local parish priest Alexej Peťko. In June 1866, the bishop of Banská Bystrica, Štefan Moyzes declared Kohútovo a gracious place. In 1869 a new neo-gothic chapel was built from the gifts of the pilgrims. The foundation stone of the chapel was consecrated on 17 May 1869. The finished chapel was consecrated on 12 September 1869. It is surrounded by a small botanical garden.
On the site grows a precious and rare specimen of a giant sequoia which is 34 m tall.
Traditionally, pilgrimages related to the Marian holiday take place here in May and in September .
On the occasion of the 150th anniversary of its creation, the pilgrim place was newly renovated and a rosary way and a relief, and double cross of St. Cyril and Method were added.